fbpx

Najťažšiu vec spraviť hneď ráno

Neviem, ako sa darí Vám „hecovať sa“, nútiť sa do niečoho, čo už dlho odtláčate a vôbec sa Vám do toho nechce… či je to návšteva zubára či lekára, kde Vás iste neminie dlhé čakanie v rade. Alebo treba ísť na úrad vybaviť niečo, a pritom ani neviete presne pomenovať, čo vlastne potrebujete. Alebo jednoducho kopec nevyžehlených vecí… všeličo odtláčame, až kým nás neprinúti bolesť zuba alebo veta v pondelok ráno „Mamii, kde mám čisté gate…?“    🙂

Táto nemá priamy súvis s pletením, s mojím biznisom. Je to len moja skúsenosť zo života, či konštatovanie. Moja osobná „hecovačka“: Urob hneď ráno (najlepšie každé ráno) niečo, čo je pre teba osobne ťažké. A vtedy už ostatné veci v tom dní, povinnosti, ťažkosti, zvládneš o čosi ľahšie a lepšie. Pre niekoho to môže byť 20 drepov, alebo studená sprcha.

Pre mňa je to ranný beh. Vždy som bola „pri tele“. Na základnej dokonca obézna. Všetci milovali telesnú, no ja som sa jej bála najviac. Viac než literatúry alebo dejepisu. Po telesnej som sa ešte hodinu potila, bola som červená ako rak a zadychčaná ešte hodnú chvíľu. Beh som vyslovene neznášala, nevládala som. Niet divu – nemala som žiadnu kondičku. Nikdy som pravidelne nešportovala. Občasné bicyklovanie, lyžovanie, túra či plávanie sa do toho rátať veru nedajú.

A v lete 2018 som sa rozhodla, že to skúsim. Skúsim sa „naučiť behať“. Každý deň trošku a uvidíme, kam ma to vezme. Skôr mi išlo o prevenciu zdravia a získanie kondičky než o postavu. Zdravie ma motivuje viac. A keďže behať bolo pre mňa niečo VEĽMI ŤAŽKÉ, tak som to chcela mať hneď ráno za sebou. Odfajknuté.

Ale všetko šlo pekne postupne, veľmi pomaličky. Nechystám sa na žiaden maratón.   🙂  Len tak, pre seba. Hádam som začínala len s 30 metrami potom 50, atď. Vždy po pár dňoch, keď som už mala pocit, že som na tom o trocha lepšie, pridala som si na vzdialenosti. Až som došla na nejakých 1,5 – 2 km. Viem, nie je to žiadna sláva, no snažím sa to odbehnúť aspoň 4 až 5 x týždenne. Teraz, po roku a pol, sa už veľmi viac neposúvam. Ale mne to úplne stačí. Viac času sa mi tomu nechce venovať. Zatiaľ.

Je to ešte stále ťažké, najmä v zime a v tme, no zvykla som si a snažím sa ten pocit ignorovať. Hovorím si, že teraz už zvládnem čokoľvek v ten deň… (samozrejme, obrazne povedané).   🙂  Zahrejem sa a nálada a energia na rozbeh toho dňa je úplne iná. „Bring it on!“ – ako vravieva môj manžel. Čiže: daj, navaľ mi, zvládnem to.

Nechcem Vám tu rozdávať rozumy, len som sa chcela s Vami podeliť o túto skúsenosť.

Aj Vám prajem veľa síl na zvládnutie každodenných starostí… a, samozrejme, krásny víkend!   🙂

na ture